Proteínové lákadlá
V istom zmysle dnes všetci žijeme uprostred veľkého výživového experimentu. Denne si vyberáme z pomyselného bufetového stola, ktorý je síce kaloricky bohatý, no z hľadiska obsahu bielkovín relatívne chudobný. Aby sme prirodzene pokryli potrebu proteínov, často konzumujeme nadmerné množstvo tukov a sacharidov. Výsledkom je nevedomé prejedanie sa energiou pri snahe uspokojiť potrebu bielkovín – jav, ktorý odborná literatúra označuje ako riedenie proteínov.
Tento fenomén sa dnes netýka len jedného typu potravín. Nájdeme ho nielen v mliečnych výrobkoch, ale aj v údeninách, šunkách, polotovaroch či produktoch s pridaným cukrom. Bielkoviny v nich ustupujú lacnejším a technologicky výhodnejším zložkám, čo vedie k zníženiu ich sýtivosti a nutričnej hodnoty.
Ako praktické pravidlo možno uviesť: ak siahnete po priemyselne spracovanej potravine, počítajte s určitým riedením bielkovín. Mnohé výrobky, ktoré zapĺňajú regály supermarketov, fungujú ako tzv. „proteínové lákadlá“. Vôňou, chuťou a marketingom navodzujú dojem vysokého obsahu bielkovín, no v skutočnosti ich obsahujú len v zanedbateľnom množstve.
Výskumy na ľuďoch ukazujú, že osoby konzumujúce stravu s nízkym obsahom proteínov prijímajú celkovo viac kalórií. Nadbytočnú energiu často dopĺňajú zo slaných, korenistých a chrumkavých potravín. Orechy ako arašidy, mandle či pistácie síce obsahujú bielkoviny a cenné živiny, no zároveň majú vysokú energetickú hodnotu, preto si vyžadujú primeranú konzumáciu.
Priemyselne spracované snacky však idú ešte ďalej. Mimoriadne rafinovaným spôsobom využívajú našu biologickú túžbu po bielkovinách, no v skutočnosti ju neuspokojujú. Potravinársky priemysel sleduje predovšetkým obchodné ciele a potraviny, ktoré by nás rýchlo a efektívne zasýtili, by tomuto modelu nevyhovovali.
Typickým príkladom sú zemiakové lupienky s príchuťou barbecue. Chuť, aróma a názov evokujú mäso a grilované bielkoviny, no ich zloženie tvoria takmer výlučne sacharidy a tuky. Konzument tak maškrtí ďalej a ďalej v nádeji, že uspokojí potrebu bielkovín, ktorá však zostáva nenaplnená.
Z uvedených dôvodov má zmysel v čo najväčšej miere obmedzovať „proteínové lákadlá“ a potraviny navrhnuté tak, aby mýlili naše prirodzené inštinkty. V praxi to možno zhrnúť veľmi jednoducho: uprednostňujte skutočné, čo najmenej spracované potraviny. Čím je jedlo prirodzenejšie, tým väčšiu šancu má poskytovať telu to, čo skutočne potrebuje.
Ako to výstižne pomenoval jeden americký novinár:
„Nejedzte nič, čo by vaša prastará mama nepovažovala za jedlo.“
