Keď sa povie nízkotučný jogurt alebo nízkotučná majonéza, mnohým z nás ako prvé napadne: „Super, má málo tuku, nepriberiem.“ Do istej miery je to pravda, no má to aj svoju druhú stranu. Tuk totiž v potravinách nie je len zdrojom energie, ale aj hlavným nositeľom chuti a textúry. Ak ho výrobcovia odstránia, musia ho niečím nahradiť.
Aby potravina nebola chuťovo nevýrazná a mala prijateľnú konzistenciu, výrobcovia často siahajú po náhradách v podobe prídavných látok s vysokou energetickou hodnotou. Vo väčšine prípadov ide o rôzne druhy škrobov a sacharidov, stabilizátory, zahusťovadlá či umelé sladidlá. Tieto látky síce pomáhajú dosiahnuť požadovanú chuť a konzistenciu, no z výživového hľadiska pre naše telo neprinášajú žiadny výrazný prínos.
Z čisto zdravotného pohľadu sa práve cukor a rýchlo stráviteľné sacharidy často správajú problematickejšie než väčšina prirodzených tukov. Skutočným problémom teda nie je samotný tuk, ale jeho nahrádzanie sacharidmi, čo zároveň vedie k riedeniu obsahu bielkovín v potravinách.
Preto platí jednoduché pravidlo: nízkotučný neznamená automaticky nízkokalorický ani zdravší.