Zdravý životný štýl možno opísať ako hľadanie rovnováhy, prirodzenosti a návykov, ktoré odrážajú aktuálne potreby organizmu. Z toho vyplýva, že nejde o jeden univerzálny návod, ale o dynamický proces, ktorý akceptuje jednu z najpodstatnejších vecí – neustálu zmenu a dynamiku všetkého okolo nás aj v nás.
Je úplne v poriadku, keď náš organizmus potrebuje počas zimy piť menej a vyhľadáva prevažne teplé nápoje, ako napríklad čaj. V teplom období naopak prirodzene siahneme skôr po chladených nápojoch. Rovnako je v poriadku prejsť na bicykli 40 km, no v iný deň nám môže viac prospieť ležať na gauči a počúvať hudbu.
V dnešnej dobe sa stretávame s množstvom univerzálnych rád typu: „Nejedz mäso.“ „Jedz mäso.“ „Spi 8 hodín.“ „Stačí ti 6 hodín spánku.“
Existuje nespočetné množstvo protichodných odporúčaní, no žiadne z nich by sme nemali chápať dogmaticky. Každý človek je iný. Jednému môže dokonale prospievať paleolitická strava, inému ketogénna strava alebo vegánstvo. Všetko je predovšetkým o schopnosti vnímať aktuálne potreby vlastného organizmu a nenechať ich prehlušiť dogmatickými schémami, slepým nasledovaním cudzích odporúčaní či filozofií.
Ľudia, ktorí sa riadia univerzálnymi radami bez toho, aby vnímali vlastné telo, často nedokážu rozlíšiť jeho skutočné potreby od nutkavých potrieb svojej mysle.
Nevnímajú napríklad, že chuť na sladké môže súvisieť s nedostatočným príjmom bielkovín, dehydratáciou či dlhodobým nedostatkom spánku. Alebo ich život jednoducho nie je dostatočne sladký. 🙂
Proste majú chuť na sladké, tak ho jedia. Zabúdajú na pitný režim a večer namiesto spánku odpisujú na e-maily alebo trávia čas na sociálnych sieťach. Postupne sa dostávajú do začarovaného kruhu. A potom to môže skončiť aj tak, že im niekto povie: „Veď ako chceš vyzerať, keď konzumuješ toľko sladkého? Nečuduj sa, že máš cukrovku a vysoký tlak.“
Takéto správanie je, samozrejme, príliš zjednodušeným pohľadom na komplexný problém. Túto problematiku treba riešiť komplexne a predovšetkým individuálne. Vytláčať ľudí s nadváhou či obezitou na okraj spoločnosti a tým ešte viac prehlbovať ich nízku sebahodnotu nikam nevedie.
Každý človek s nadváhou, obezitou alebo, naopak, podváhou by mal svoju pozornosť postupne presmerovať na to, čo je skutočne podstatné. V tejto súvislosti to často znamená pracovať aj s presvedčením o vlastnej nedostatočnosti a so vzťahom, ktorý máme sami k sebe.
Z toho všetkého vyplýva, že hlavným cieľom na ceste k zdravšiemu životnému štýlu je opäť sa naučiť vnímať svoje telo a správať sa k nemu čo najprirodzenejšie.
Rovnako dôležité je obnovovať svoju sebahodnotu bez ohľadu na to, čo nám nahovára vnútorný kritik – hlas, ktorý sme si často osvojili pod vplyvom rodiny, spoločnosti a prostredia, v ktorom sme vyrastali.
Zdravý životný štýl preto nie je súbor zákazov a príkazov. Je to schopnosť rozumieť sebe, svojmu telu a vedieť sa podľa toho rozhodovať.