Energetický príjem a energetický výdaj fungujú podobne ako v účtovníctve aktíva a pasíva. Jedna strana sa musí rovnať druhej. Nechcem naše telo priamo porovnávať s účtovníctvom, pretože biologické procesy v ľudskom tele sú omnoho komplikovanejšie. Pointa však zostáva rovnaká.
Mrzí ma, že keď nám v účtovníctve nevyjde rovnica, riešime to okamžite. Chceme dodržať zákon, vyhnúť sa pokute a vyhnúť sa bankrotu. V otázke vlastného tela však často zostávame ľahostajní.
Ideál
V ideálnom prípade by mal byť pomer energetického príjmu a výdaja približne 1:1. To znamená, že náš príjem energie by mal zodpovedať výdaju, aby sme sa nedostali do energetického deficitu ani prebytku.
Ak chceme zistiť, ako táto rovnica vyzerá v praxi, musíme si rozmeniť náš životný štýl na drobné a zhodnotiť nasledovné:
- aký typ práce máme
- aké športové aktivity vykonávame
- aký dlhý a kvalitný spánok máme
- úroveň stresu
- vzťahy
- stravovanie.
Vo väčšine prípadov je kameňom úrazu strava, ktorú počas dňa prijímame a taktiež stres, ktorý vie byť vedomý alebo nevedomý. Zo skúseností viem povedať, že strava veľkého počtu ľudí je nevyvážená. Buď je podhodnotená alebo nadhodnotená, a tým pádom aj nutrične nespĺňajúca náš denný výdaj.
Denný výdaj sa skladá z :
- Bazálny metabolizmus – pokojový – spaľuješ aj keď sa nehýbeš, telo potrebuje energiu na trávenie, dýchanie, udržiavanie telesnej teploty…
- Fyzická aktivita
- Termogenéza
U niektorých ľudí tvorí bazálny metabolizmus takmer 100 % denného výdaja. Pri dnešnom pohodlnom spôsobe života to už nie je žiadna výnimočnosť. Stačí si predstaviť typického úradníka: ráno sa zobudí, dá si raňajky, výťahom sa dostane k autu, v práci opäť výťahom do kancelárie, obed si objedná z donášky a večer sadne do auta a ide domov. Tam sa už len zvezie k telke.
Samozrejme, aj pri takomto režime telo spaľuje energiu pri chôdzi alebo šoférovaní, takže bazálny metabolizmus netvorí presne 100 %. Napriek tomu sedavý spôsob života výrazne zaťažuje naše telo.
Práve preto je dôležité zaradiť do života rôzne fyzické aktivity. No nesmieme zabudnúť, že nie je aktivita ako aktivita.
Fyzickú aktivitu môžeme rozdeliť na športovú a nešportovú. Čo sa týka nešportovej fyzickej aktivity, zaraďujeme tam nízko intenzívne aktivity ako napríklad upratovanie, prechádzky, denný počet krokov, zametanie ulice alebo polievanie záhrady.
Športová aktivita
Športová aktivita je vo veľa prípadoch veľmi preceňovaná a to z dôvodu, že panuje taká nešťastná dogma a to: Keď hodinu makám vo fitku a tečie zo mňa ako z Niagarských vodopádov, môžem sa odmeniť burgrom s extra porciou hranolčekov.
Jedlo
Jedlo nemá byť za zásluhu, a taktiež by sme sa nemali klamať tým, že nutrične nevyvážené jedlo idem vyšportovať, lebo ak by sme to predsa len chceli skúsiť, pozrime sa na to v kilokalóriach a určite si svoj zámer “jedlo vyšportovať” rozmyslíme.. Pri hodine intenzívnej športovej aktivity spálime približne 600kcal, ale ak si potom šupneme ten vyššie spomínaný hambáč, ktorý má cca 1100kcal, tak nám to na miske váh nejak nevychádza. Čiže nechceme byť otrokom jedla, a tým pádom športová aktivita nemá slúžiť ako mučiaci nástroj našich tiel a mysle.
Fyzická športová aktivita má byť pre radosť, má nás baviť, máme sa z nej tešiť. Pomáha nášmu tráveniu aby bolo stále v pohybe a taktiež je skvelým nastrojom na vyplavovanie hormónov “šťastia” ako sú dopamín, oxytocín, serotonín alebo všeobecne známe endorfíny.
Každý by si mal nájsť takú športovú fyzickú aktivitu, z ktorej má radosť. Pre niekoho to je cvičenie s kettlebellom, pre niekoho kalistenika, ženy si užívajú pole dance, mnohí sú fanúšikmi behu alebo čokoľvek, čo vás dokáže skvelo naladiť a povzbudiť do ďalšieho tréningu. Majte na pamäti, že to robíte pre seba a nie pre niekoho, kto je nablýskaný na sociálnych sieťach.
