Joga je učenie staré tisícročia. Je to učenie, ktoré prináša komplexný návod na zdravší a spokojnejší život.
Joga sa pozerá na telo človeka inými očami. Výchádza z princípu, že naše telo pozostáva z troch hlavných „tiel“:
- hmotného telo – anatómia ľudského tela
- energetické telo – interpretuje sa ako jemné energetické „vyžarovanie“ (alebo „pole“, či aura) okolo hmotného tela. Často sa uvádza, že sa toto telo skladá z viacerých ďalších „tiel“, „vrstiev“ (ale o tom niekedy inokedy)
- telo „mysle“
Všetky vyššie uvedené „telá“ sa navzájom ovplyvňujú a sú vzájomne prepojené.
Z histórie vieme, že Joga bola spomínaná už v starovekých védach.
Védy sú najstaršie jogové texty, ktoré sú dodnes známe. V neskoršom období sa spomínala aj v ďalších textoch ako Upanishady, Purány, Vedanti a podobne.
Jednými z najdôležitejších jogových textov, ktoré sa dnes považujú za základ jogy sú tzv. Joga Sútry, ktorých autorom je Patanjali. Patanjali (2. storočie pred Kr.) bol indický filozof, zakladateľ a systematizátor staroindického filozofického učenia jogy. Patanjali je vnímaný ako otec modernej jogy.
Joga sútry sú písane vo forme aforizmov, ktorých je 196. Sútra znamená „šiť“, a teda pointa Joga sutier je, že ich „našívame na seba“ – jednotlivé Joga sutry na seba nadväzujú.
Joga sútry sú rozdelené do štyroch kníh (Pada znamená noha, resp. v tomto kontexte krok – aké kroky je potrebné urobiť, aby sme sa dostali k svojmu cieľu):
- Samadhi Pada – Samadhi vieme preložiť ako osvietenie, resp. ako vedomie v rovnováhe
- Sadhana Pada – Sadhna znamená prax, v tejto časti Joga sutier nájdeme konkrétny návod ako na to
- Vibhuti Pada – Vibhuti definuje „moci“ / „vlastnosti“, ktoré získame pri pravidelnej praxi
- Kaivalja Pada – Kaivalja definuje osamostatnenie alebo vyslobodenie.
Zo 196 veršov (najmä z druhej knihy) je vytvorená takzvaná Osem stupňová joga. Je to niečo ako cesta, ktorú by mal človek zvládnuť, aby dosiahol osvietenie. Týchto 8 stupňov jogy vieme chápať aj ako princípy jogy, ktoré sa vzájomne prelínajú:
- Yama – kontrola nášho správania navonok – čiže k druhým ľuďom. Yama vysvetľuje, ktoré vlastnosti treba držať pod kontrolou:
- Ahimsa – nenásilie
- Satya – pravdovravnosť
- Asteya – nekradnúť
- Brahmacharya – zdržanlivosť
- Aparigraha – nelipnutie
- Niyama – správanie sa k sebe samému. Niyama vysvetľuje, ktoré vlastnosti treba naopak rozvíjať:
- Saucha – čistota
- Santosha – spokojnosť
- Tapas – vnútorný oheň
- Svadyaya – sebapoznanie
- Ishvara Pranidhana – dôvera
- Asana – jogové pozície
- Pranayama – dychové techniky
- Pratyahara – obrátenie zmyslov do vnútra, vnímanie vlastného tela, dychu
- Dharana – koncentrácia mysle
- Dhyana – meditácia
- Samadhi – osvietenie
