Slanina je pokrm pripravený údením z podkožnej tukovej vrstvy ošípaných. V minulosti, v tradičnej slovenskej ľudovej kuchyni šlo o veľmi významnú potravinu. Vyrába sa predovšetkým z bravčového bôčika, stehna alebo chrbta. Samotná slanina sa vyrába naložením do soli na niekoľko týždňov a neskôr prípadným vyúdením.
Slanina obsahuje polynenasýtené mastné kyseliny o ktorých je známe, že naše telo si ich samo nedokáže vyprodukovať. Bez týchto kyselín náš organizmus nedokáže správne fungovať a sú obzvlášť dôležité pre náš hormonálny systém. Druhou zaujímavou látkou v slanine je kyselina arachidonová, ktorá pôsobí ako regulátor metabolizmu cholesterolu v tele. To znamená, že táto kyselina čiastočne rozloží cholesterol, ktorý konzumujeme s jedlom. Ďalšou významnou zložkou slaniny je kyselina hyalurónová. Význam tejto zložky je vyzdvihovaný hlavne v kozmetickom priemysle.
Slanina dodá telu potrebnú energiu počas zimných mesiacov, kedy je nedostatok čerstvého ovocia z našich končín. Obsah selénu v slanine navyše chráni organizmus človeka pred vznikom rakoviny. Metionín pomáha pri odvodňovaní organizmu a kyselina arachidonová sa významnou mierou podieľa na tvorbe nových buniek.
Ako je vyššie spomenuté, slanina má veľa benefitov pre naše zdravie. Ale ako každá minca má dve strany aj slanina má svoju temnú stránku pri zvýšenej konzumácií.
Pri zvýšenej konzumácií údenín je dokázané aj zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení, zvýšená hladinu LDL-cholesterolu, riziko rakoviny hrubého čreva. A to všetko z dôvodu obsahuj nasýtených mastných kyselín.
Treba mať ovšem na mysli, že nieje slanina ako slanina. Preto, keď už si chceme dopriať túto pochúťku vyberajme si dôkladne. Pri nákupe slaniny sa vyhnime supermarketom a obetujme cestu ku kvalitnému mäsiarovi, do farmárskeho obchodu alebo k dedkovi na dedinu, ktorý akurát vyťahuje slaninu z udiarne.
Prikladám na porovnanie slaninu zo supermarketu a farmársku slaninu
Slanina zo supermarketu
Bravčový bok bez kosti (95 %), Pitná voda, Jedlá soľ, Modifikované škroby (acetylovaný škrob, acetylovaný diškrobadipát), Stabilizátory (difosforečnany, trifosforečnany), Dextróza, Ryžová múka, Zahusťovadlo (karagénan), Korenie, Extrakt z červenej repy, Farbivo (obyčajný karamel), Antioxidant (erytorban sodný), Regulátor kyslosti (citrany sodné), Aróma, Hemoglobín, Konzervačná látka (dusitan sodný)
Zloženie na 100g
Slanina z farmárskeho obchodu
Bravčový bok min. 98%, jedlá soľ, dusitan sodný
Všeobecne platí, že všetkého veľa škodí. Náš jedálniček by mal byť preto pestrý, rôznorodý, sezónny a lokálny.
Ako sme si povedali slanina je skôr zimné jedlo a to vďaka obsahu vitamínov kategórie B, obsahu vápnika, železa, fosforu a ďalších. Dá sa nazvať aj ako „zimné ovocie“. Existujú aj odporúčaná denná dávka konzumácie slaniny.
Denná dávka v lete sa odporúča v rozmedzí 20 – 40 gramov, v zime 30 – 70 gramov. Nezabúdajte, že menej je niekedy viac.
Slaninky sa netreba báť a preto si ju doprajme, avšak treba ísť na kvalitu a nie na kvantitu.
A na záver si dáme pár vtipných zaujímavostí o slanine:
- Za čias Rímskej ríše sa podľa historikov jedol prvý typ slaniny zvaný petaso. Kus mäsa a tuku z domestikovaného prasaťa bol uvarený spolu s figami, následne opekaný. Jedla sa s omáčkou z korenia.
- Američania zjedia každý rok približne 2 544 042 889 kg slaniny
- V 12. storočí ponúkal kostol v anglickom Dunmow slaninu ktorémukoľvek mužovi, ktorý dokázal Bohu a všetkým ľuďom, že sa celý rok nehádal so svojou manželkou. Každý, kto mohol povedať, že doniesol slaninu domov, bol veľmi rešpektovaný
- Slanina obsahuje cholín, ktorý napomáha rozvoju mozgovej funkcií u bábätiek ešte v brušku
- Posádka Apollo 8 pravidelne raňajkovala slaninu
- Dve najdlhšie žijúce mačky na svete sa dožili 38 a 34 rokov. Obidve patrili jednému majiteľovi a obidve boli kŕmené výhradne slaninou, vajcami, brokolicou a kávou
