Keď sa povie Neapol, môže Vám napadnúť ako prvé pizza alebo futbal. A napadne Vám správne. Celé mesto ŽIJE futbalom, dýcha futbalom a ich srdiečko patrí stále Diegovi Maradonovi. Na to, ako je Taliansko silne veriace, ma prekvapilo, že v tejto oblasti preferujú ako boha Diega a nie toho tam hore. Atmosféra celého mesta sa niesla v duchu farieb Neapolu. Každá mini ulička bola vyzdobená bielo modrou farbou a mali ste pocit, že ste súčasťou futbalových fanúšikov.
Náš výlet do Neapolu nebol za futbalom ale úprimne musím povedať, že na to, že nie som fanúšik futbalu, pozrela by som si zápas Neapolu. Atmosféra na štadióne musí byť dych berúca.
Ale poďme si niečo povedať už o gastro zážitkoch, ktoré si nás našli v Neapole. Po výbere destinácie a zakúpení leteniek som začala s prieskumom tradičných špecialít. Bolo mi viac ako jasné, že potrebujem ochutnať všetko, čo miesta gastronómia ponúka a čo je tradičné pre oblasť Kampánie.
Taliani sú široko ďaleko známi tým, že ich raňajky pozostávajú zo sladkého pečiva a kávy. Čo som mala možnosť odpozorovať u miestnych tak prevažne to bolo kapučíno. Totižto kapučíno sa pije do 11:00 a potom už len espresso. Neexistuje podľa mňa talian, ktorý by pil po obede mliečnu kávu.
Bohužiaľ naše chuťové bunky nie úplne zvládajú tmavú prepraženú kávu, ktorá chutí ako spálené uhlie. Preto sme klasické espresso vymenili za kapučíno a sladké pečivo.
Croissanty netreba predstavovať a viete si ich zakúpiť v každom kúte sveta. Tieto v Neapole ste si mohli dopriať prevažne plnené všetkými možnými variantami sladkých náplní aké si viete len predstaviť. Nutella, pistáciový krém, biela čokoláda, a iné.
Jeden deň sme si dopriali aj raňajky z potravín, kde to bolo vcelku komické ale milé zároveň. Pýtať si od taliansky hovoriacej predavačky 20dkg šunky a 30dkg olív. Každopádne toto ťaženie bolo úspešne a raňajky na lavičke v prístave boli vyriešené.
Ďalším tradičným sladkým pečivom je tzv „Baba“
Kto má rád punčový rez, tak Baba bude presne to, čo ho na Neapole zaujme. Ide o nie úplne sladké pečivo v tvare hríbika, ktoré je poliate cukrovým rozvarom s alkoholom. Mňa osobne tento punčový počin veľmi nezaujal ale turisti sa išli za ním doslova potrhať. Bolo to podľa mňa z dôvodu, že neapolčania mu robili neskutočné promo a núkali ho každému turistivo ako teplé rožky.
Čo som sa dočítala, tak Baba vznikla náhodou. Že vraj sa omylom na suché pečivo pri stolovaní vylial alkohol a zo suchého pečiva sa stala zrazu pochúťka, na ktorej si už niekoľko sto rokov pochutnávajú obyvatelia a turisti Neapolu.
Ďalším sladkým predstaviteľm Neapolu sú „SFOGLIATELLA“
Ide o pečivo z lístkového cesta typické svojou jemnou štruktúrou. Plnia sa pomarančom ochutenou ricottou, mandľovou pastu s kandizovanou citrónovou kôrou. Od tohto pečiva som mala vysoké očakávania a moje nohy viedli priamo do najviac vychýrenej pekárne na Sfogliatella. Bohužiaľ, som bola sklamaná. Čakala som jemnejšiu chuť cesta, niečo ako croissantové cesto. Sfogliatella je z vrchu veľmi tvrdá a chrumkavá. Niekomu to samozrejme môže chutiť ale ja som si moc nepochutila, preto som zvolila ešte klasické „Cannoli“ s pistáciami, ktoré už dôverne poznám z výletu zo Sicílie, nesklamali.
Komu by napadlo, že v Neapole si pochutnáme aj na našich „šiškách“?! Ale keby ste hľadali klasický tvar šišky, tak márne. V Neapole sa volajú „GRAFFA“ a sú v tvare mašličky. Je to ich tradičné jedlo počas karnevalu, ale dostať ho celoročne v každej prevádzke. Vo väčšine prípadov majú prevádzky vystavené vitríny s pečivom na ulici a viete si ich zakúpiť „za behu“ pri prechádzke mestom. Neapolčania sú fanúšikovia streetfoodu, čiže si viete na ulici kúpiť čokoľvek na jedenie.
Keď som povedala čokoľvek, tak som myslela vážne čokoľvek. Pizzu, cestoviny s omáčkou, focacciu, sladké pečivo, slané pečivo a ďalšie ich chuťovky, ktoré sú fritované. Neapolčania fritujú všetko čo si len viete predstaviť. Existuje Pizza Fritta, čo je fritovaná preložená pizza, jej fotku síce nemám ale bol to chutný gastronomický zážitok, aj keď trošku viac kalorický ako by sa patrilo.
Mňa veľmi zaujala fritovaná guľka, ktorá sa volá „ARANCINI„. Predstavte si našu plnenú papriku ale fritovanú. Ryža zmiešaná s hovädzím mäsom, cibuľkou a paradajkami. Za mňa to bolo chuťová explózia.
Nemusíte sa báť Neapol nie je len o streetfoode ale aj o kvalitných reštauráciách. Pre nás veľmi kvalitné, priam až nadpriemerne kvalitné pre nich bežné. Čo je pochopiteľné, keďže majú priamy prístup k moru a tým pádom čerstvé ryby a morské plody, ktoré si viete zakúpiť priamo na ulici každé ráno. Taktiež zelenina a ovocie je v rozdielnej kvalite ako u nás.
Áno, kvalita surovín je to čo ma na Taliansku vždy baví a čo si užívam. Už len samotné cestoviny sú vyrábané z kvalitných múk z tvrdej pšenice, ktoré sa často do našich obchodov nedostanú.
Tak ako som spomenula na začiatku, keď sa povie Neapol, je to znamenie kvalitnej pizze. Neapol je rodiskom pizze a úprimne s rukou na srdiečku môžem povedať, že lepšiu pizzu som naozaj nikde inde nejedla. Bola som aj v iných kútoch Talianska ale túto si moje chuťové bunky budú pamätať podľa mňa aj v druhom živote. Jemná chuť tenkého cesta, v spojení s chuťou dozretých šťavnatých paradajok a čerstvej mozzareli je niečo, čo prajem každému zažiť. Tu si inú pizuu ako Margaritu ani nemusíte dávať a popravde, jedálny lístok majú na naše pomerne extrémne krátky. U nás bohužiaľ panuje dogma, že viac je viac a treba na pizzu natrepať všetkého a veľa. Ale ako sa hovorí a zaručene platí „kvalita nad kvantitu“
Ja zvyknem konzumovať pizzu a cestoviny so šalátom. Je to kvôli vysokému glykemickému indexu, ktorý majú tieto jedlá. Ak si dáte vlákninu, teda šalát k vysoko sacharidovým jedlám dosiahnete tak fakt, že zostanete dlhšie sýty a zároveň, telo nebude stresovať čo s toľkými sacharidmi a postupne sa budú tráviť a využijú sa na energiu na život a nebudú sa ukladať do tuku.
Ako som už spomínala, talianska káva mi naozaj nechutí. Preto sme skúsili v tomto čarovnom meste nájsť lokálnych pražiarov. Jeden by si pomyslel, že to je nereálna úloha. Ale náhodnou prechádzkou po meste sme natrafili na kaviareň Diaz Microtorrefazione, v ktorej sme zakotvili na dve hodiny a ochutnali všetky druhy priamo tam napraženej kávy. Bolo to nebíčko v papuľke a naše chuťové kávové bunky plesali. Za barom bol priamo majiteľ a bolo naozaj cítiž, že vložil do pražiarne s kaviarňou srdiečko. Útulné miesto s výbornou kávou je to, čo chcete v Taliansku zažiť. Ak by ste náhodou boli v Neapolu určite túto kaviareň navštívte. S majiteľom sme prehodili aj pár slov, čo bolo veľmi milé, že si našiel na nás čas aj keď mal kaviareň plnú. Bol potešený, že sme ocenili jeho kávu a ako vďaku nám venoval dve šálky, z ktorých si viete pochutnať na jeho káve priamo v kaviarni.
O Neapole a gastronómií v ňom, by sa dali písať romány na pokračovanie. Ak ste sa dostali až sem, tak verím, že som vám spravila chute na výlet do Neapolu a už bookujete letenky. Ak tak robíte a mali by ste ďalšie otázky ohľadne Neapolu, kľudne mi napíšte, rada zozdielam skúsenosti a poznatky.
