Denný a nočný rytmus nášho tela sa dá sledovať až do vnútra našich buniek, až po gény. Viac ako polovica našich dedičných aktivít sa riadi rytmom deň-noc. To znamená, že tisícky génov sú viac alebo menej aktívne v závislostí od času. V určitom orgáne, ako napríklad pečeň, sa takýmto spôsobom skoro ráno početné gény aktivujú, kým iné sa zas utlmujú. V závislosti od úseku dňa tvoria rôzne bunky našich orgánov na základe rôznych aktivít génov takýmto spôsobom rôzne bielkoviny. Dalo by sa povedať: v rôznom čase sme vždy iný organizmus, iný človek.
Skoro ráno je napríklad naša citlivosť na inzulín najvyššia. Zvýšenie cukru po jedle je preto ráno najmenšie. Výživné látky, hlavne sacharidy, sa tak dajú ráno najlepšie “utajiť”. V priebehu dňa kontrola cukru v krvi povoľuje. Z pohľadu cukru v krvi večer je to tak, akoby sme – pri objektívne rovnakej porcii jedla – zjedli dvakrát toľko. Keď to zveličíme, večer sa meníme na dočasného diabetického pacienta. Práve vtedy sa sacharidy stávajú problém pri priberaní.
Je teda rozdiel, čo a kedy jeme. Skutočnosť, že sa v priebehu dňa meníme na miniatúrneho diabetického pacienta, potvrdzuje, že by sme sacharidové bomby mali jesť najlepšie ráno/napoludnie. Na základe zvýšenej citlivosti na inzulín ráno môže naše telo príliv glukózy v tomto čase relatívne dobre spracovať. Večer rovnaké množstvo sacharidov spôsobí nášmu telu viacej námahy.
Dôvodom toho je hormón spánku melatonín, ktorého vylučovanie sa vo veľkej miere taktiež riadi denným a nočným rytmom. Denné svetlo brzdí tvorbu melatonínu. Keď je tma, koncentrácia melatonínu stúpa a sme unavení. Aj bunky pankreasu, kde sa tvorí inzulín, sú vybavené receptormi pre melatonín: keď sa melatonín pripojí k týmto anténam, zabrzdí sa vylučovanie inzulínu. Pankreas istým spôsobom zaspí. Následkom je obmedzená regulácia cukru v krvi neskoro večer a v noci. Ak neskoro v noci, keď pankreas drieme, zjeme kopec zemiakov, molekuly glukózy budú na základe slabého vylučovania inzulínu cirkulovať v našej krvi dlhšie ako inokedy, pričom hrozí nebezpečenstvo, že naše telo “zlepia” zvnútra.
Z tohto pohľadu sa zdá ideálne zaradiť príjem zdravých sacharidov, ako celozrnné pečivo, granola, ovocie, ..do prvej polovice dňa. Popoludní by sme mohli siahnuť po zdrojoch proteínov, ako ryba so šalátom a grilovanou zeleninou, zatiaľ čo večer si môžeme dopriať mastnejšie potraviny ako orechy, syry, avokádo, …
Ešte dôležitejšie ako toto “jemné nastavenie” hlavných výživových látok je pravdepodobne to, aby sme obmedzili čas jedenia ako taký na určitý úsek dňa. Aj tu záleží na tom, aby sme si to sami vyskúšali. Napríklad príjemné časové rozpätie je od 8:00-20:00 hod. To znamená, že 12 hodín jeme a 12 hodín sa postíte. Viete si svoj režim nastaviť aj prísnejšie napríklad od 9:00 do 19:00 hod. Aké časové okno je optimálne, sa v súčasnosti nedá povedať. Napokon najdôležitejšie však je, aby ste našli rytmus, ktorý je v súlade s vaším všedným dňom a s ktorým dokážete sami pokojne žiť. Nájdite si rytmus, ktorý nemá pachuť odriekania.
Výhoda obmedzenia jedenia na určité hodiny dňa spočíva v tom, že takýmto spôsobom vychádzame v ústrety prirodzenému, od vsetla závislému rytmu tela pri streidaní dňa a noc. Ako sme už spomenuli, tento rytmus ovplyvňuje všetky orgány nášho tela. Zjednodušene by sa dalo povedať, že naše orgány – črevá, pečeň, pankreas, … sú z hľadiska génovej aktivity ráno nastavené na jedlo, priam ho geneticky očakávajú.
V priebehu dňa sa mení vzorec génovej aktivity. Bunky nášho tela prechádzajú do iného akčného modu. Tak ako aj my, ani bunka nedokáže robiť všetko súčasne. Nočný čas, keď naše bunky nie sú bombardované výživnými látkami, ktoré treba spracovať, je pre ne vhodný čas na to, aby sa venovali upratovacím prácam nášho organizmu.
Ak na miesto toho v noci útočíme na chladničku, aby sme do seba nahádzali niekoľko lyžičiek orechového masla alebo zmrzliny, s upratovaním je koniec. Gény pečene a iných orgánov, ktoré sa chceli uložiť na zaslúžený spánok, nečakane “násilne” zobudia kalórie, aby sa o ne postarali.
Naopak, dôsledné jedenie v rámci ohraničeného časového úseku cez deň stabilizuje a posilňuje rytmus tela pri striedaní dňa a noci, čo dokázateľne zlepšuje spánok. V starobe tento rytmus často stráca na sile, náš spánok už nie je taký hlboký a delí sa na fázy.
Skrátka, naše telo funguje ako hodinky, keď sú v súlade rytmy svetla – tmy, jedenia – pôstu.
Ďalším dôvodom, prečo je časovo ohraničené jedenie prospešné pre telo, je prestávka medzi jedlom ako taká. Kedysi sa ľudstvo uspokojilo – aspoň tak sa o tom hovorí – s tromi klasickými jedlami denne. My, moderní uponáhľaní neurotici, však jeme, chrumkáme a maškrtíme neustále až do hlbokej noci.
Tým, že naše bunky neprestajne zavaľujeme stravou a energiou, nachádzajú sa v nepretržitom mode rastu, čo, zjednodušene povedané, znamená, že naše bunky kontinuálne starnú. Keď nebudeme chvíľu jesť, naše telo automaticky spustí svoj “samočistiaci” mod, nazývaný autofágia.
Preto doprajme našim telám odpočinok od všetkého jedla aspoň v noci. Tak ako sa chcete vy ráno zobudiť svieži s úsmevom na tvári a oddýchnutí, tak isto aj vaše telesné orgány chcú byť svieže a oddýchnuté aby sa mohli venovať svojím povinnostiam v priebehu dňa.
